Píše sa rok 1815 a anatóm Georges Cuvier práve ukazuje v parížskej Kráľovskej lekárskej akadémii vymodelované telo africkej ženy Saartjie Baartmanové. Jeho kategorický verdikt je sprevádzaný potleskom významných kolegov. O sedem rokov skôr opustila mladá slúžka Saartjie rodnú Južnú Afriku a pod prísľubom bohatstva sa vydala spoločne so svojím pánom Caezarem do Európy. Najskôr je vystavená v drevenej klietke ako skutočná “hotentótskej Venuša” lačným divákom londýnskeho panoptika, ktorí sa prišli pozrieť na abnormálne vyvinuté proporcie jej tela, potom sa vydáva do Paríža, kde baví chlípne spoločnosť a stáva sa predmetom vedeckého bádania.